Bohdan 112

Resoc, čiže resocializačné zariadenie pre liečbu drogových závislostí. Dočasný domov pre feťákov, narkomanov, gemblerov, alkoholikov a podobných skrachovancov. Miesto, kde by mali tieto stratené existencie nájsť zmysel a silu pre nový začiatok. Miesto, kde by sa mali títo väčšinou mladí chlapci a dievčatá, no i tridsiatnici, štyridsiatnici tu nie sú žiadnou výnimkou. Naučiť to, čo nestihli, alebo nechceli „vonku“, alebo to už vďaka droge, či alkoholu už dávno zabudli, normálne žiť a fungovať v tejto spoločnosti. Môže sa vám to zdať jednoduché, veď drvivá väčšina z vás tak žije úplne prirodzene, bez toho, aby vás to niekto musel učiť.

Ibaže my závislí sme úplne iný druh. My neuznávame vôbec žiadne pravidlá, sú nám cudzie normy spoločenského správania. Jediné, čo nás zaujíma je droga, my sami a potom ešte droga. To je charakteristika, ktorá platí pre každého závislého bez výnimky. Inak sme každý iný tak, ako ostatní smrteľníci. A tak je aj podľa mňa dobré, že resocov a podobných zariadení je viacero a každé z týchto zariadení je v niečom in, každé toto spoločenstvo má svoje špecifiká, svoje pravidlá a zvyky, ktoré nie sú vždy rovnaké ,ale vždy vedú k tomu istému cieľu. Ani si nemyslím, že by mal mať každý závislák resoc šitý na mieru. Skôr to vidím tak, že je veľa ciest ako sa dostať z tej „sračky“ a je na mne, aby som si jednu z týchto ciest vybral. A je dôležité, ak sa pre jednu z tých ciest rozhodnem, vydržať na nej až do konca. Ak má človek šťastie a natrafí na ozaj dobrý resoc, tak tam budú ľudia, ktorí mu ten resoc naozaj „ušijú“ na mieru. Ide o to, že ak sú terapeuti naozaj terapeutmi a nie len zamestnancami resocializačného zariadenia, tak medzi ním a klientom vznikne dosť silný vzťah na to, aby dokázal spoznať, čo ktorému fetošovi pomôže a dokáže ku každému jednému zvoliť individuálny prístup s tým, že výsledný efekt bude u každého rovnaký – zostane čistý. No najdôležitejšie v tom všetkom zostáva, aby každý kto do resocu príde naozaj chcel so svojím životom niečo urobiť. A ak to bude presvedčenie, že naozaj musím niečo zmeniť, tak prijmem to, čo mi je ponúkané a budem za to vďačný a nebudem sa zamýšľať nad tým, či je ten, alebo onen resoc šitý mne na mieru.

Bohdan 112