Miloš 114

Táto téma, to je na zložito. Ťažko sa odníma a odmyslieva to, že som v resoce, tu na Pahorku, že som v žiadnom inom nebol a počul som o iných tiež len z rozprávania, čo može byť skreslené a ovplyvnené. Takže ak chvíľami bude táto úvaha vyzerať ako brodenie a menenie vecí zaužívaných tu u nás, nemusí to byť ďaleko od pravdy, ale chcel by som, aby sa to nepovažovalo za moje presvedčenie, keďže som nad touto témou nikdy, ani len neuvažoval. Takže „resoc“ a na „mieru“. Malo by to byt najskôr asi nejaké miesto, asi domček, alebo viac domčekov, najlepšie odprataných čo najďalej od  bežného závisláckeho prostredia, aby bol čo najviac obmedzený vplyv okolia.

Keďže feťáci,  alkáči a gembleri okrem svojej drogy celé dni neriešia nič iné, malo by sa to otočiť asi opačne a hneď. Myslím radikálny sek, pretože ak idem podľa seba, stačí pár minút na zmenu nálady a celú svoju situáciu prestanem hneď vnímať tak strašne katastrofálne a to je koniec začiatku. Dôležité je asi aj, aby ten človek mal čo najmenej času myslieť na svoje drogy aj keď v ideálnom prípade by to malo byť uzavreté ako prvé pri príchode a človek by mal byť o tom ,že nechce fetovať, presvedčený už na začiatku. Ale aby to bolo poistené, nejaká duchaplná zamestnávajúca činnosť by asi nebola od veci. A vraví sa, že práca šľachtí. Resocializovať, teda zľudštiť znamená vrátiť sa medzi ľudí a medzi ľuďmi je bežné pracovať. Myslím, že celkom fajn spôsob je nahradiť vlastne drogu drogou ako takou. Keby mal každý jeden človek možnosť výberu toho, čomu sa chce venovať naplno a a vrátiť sa späť tam, kde štartoval, spomenúť si na vtedajšiu víziu o svojom nasledujúcom živote a v resoce sa jej môcť na plno venovať a rozvinúť ju do takej veľkosti, až by pohltila značnú časť myšlienok toho človeka , teda že by určitým spôsobom bol od nej závislý. Malo by to za následok asi, že by v nej bol na 100%  a keby to bola činnosť, ktorá sa dá aj zúročiť, bolo by to pre neho obrovské plus. Nezabúdam pri tom ako to vyzeralo, keď som bol závislý od drog, takže nejaký režim by bolo potrebné nastaviť a to už len preto, aby sa človek dokázal ráno zobudiť, starať sa o svoj žalúdok a zovňajšok, aby tú svoju novú závislosť dokázal živiť, no nie na úkor existencie seba samého. Samozrejme, že by musela existovať nejaká osoba, ktorá by tomu všetkému dávala a určovala nejaké hranice, aby sa to zasa nevymklo spod kontroly toho človeka, lebo závislosť v akejkoľvek forme je v podstate neovládateľná, si myslím. Táto „vyššia moc“ by s „pacientom“ všetky jeho pocity konzultovala, riadila by ho v podstate. Vo všetkom, v celom žití človeka sú dané určité míľniky a zlomové body. Myslím, že je určitá hranica týchto míľnikov, po ktorej musí prísť stpeň takpovediac „osvietenia“, keď uvedomím, že to, čo žil, je pase a čo je pred ním, je pred ním. Vtedy už asi resocu môže byť koniec. V podstate si ale myslím, že resoc by mal byť šitý na mieru osobitne každému jednému človeku, ktorý to potrebuje. Každý myslím inak.

Miloš 114