Maroš 122

Jedného krásneho dňa sme sa všetci chalani zobudili do pekného rána. Každý z nás vstával s nadšením a tešil sa na to, čo nás čaká. Pred nami bola dlhá cesta do Chorvátska. Ráno sme si ešte všetci dobalili čo bolo treba a s nadšením očakávali vytúžený odchod. V Leviciach na parkovisku, keď sme dojedali posledný nanuk, na ktorý nás pozval Štefan, na jeho narodeniny. Na to sme si začali deliť miesta, kto a kde bude sedieť. Cesta bola veľmi dlhá, únavná a vyčerpávajúca, no na konci na nás čakal vytúžený cieľ. Vzápätí ako sme dorazili sme sa prezliekli a vyrazili smerom k moru.

Všetkým v očiach horeli iskričky šťastia pri pohľade na more, najmä tým, čo ho videli prvýkrát. Bez nejakého váhania sa všetci pozreli k vode a naskákali do nej. Potom sme sa ubytovali a rozdelili po izbách. Bývanie bolo perfektné, s výhľadom na more. Bolo to lepšie, ako sme si mohli priať. Domáci, ktorí nás ubytovali boli tiež veľmi v pohode. Bolo cítiť, že je dobrá atmosféra a všetci sa tešia. Celú dovolenku sme tvrdo pracovali na tom, ako si čo najviac a najlepšie oddýchnuť. Určite nemusím spomínať, že nám to všetkým išlo dobre. Takže naša denná náplň spočívala v tom, že ráno po raňajkách ísť k moru, kúpať sa, opaľovať sa, dokiaľ z toho všetkého nebudeme unavení. Ale nie každý deň nám prialo počasie a tak sme si občas dali aj príjemnú prechádzku po pláži, smerom k blízkemu mestečku Omyš, alebo sme si spravili zábavnú rybačku na malé rybky. Párkrát sme si dali aj futbal na neďalekom ihrisku. Po dobrom futbale sme sa vždy išli okúpať a potápať, niektorí chytať ryby a niektorí zasa opaľovať. No prosto, bolo to super. V jeden krásny deň sme si išli užívať naše raftingové prekvapenie, ktoré sme dostali od Katky a Štefana. Zaraftovali sme si na krásnej rieke v horách, kde bol natáčaný Winetou. Bol to nádherný a nezabudnuteľný zážitok. No dovolenka zbehla ako voda a pomaly sa blížila ku koncu. Je jasné, že raz má všetko svoj koniec, ale jediné, čo nás hreje pri srdci je to, že všetci sme si z Chorvátska priniesli nezabudnuteľné zážitky, na ktoré budeme spomínať až do konca svojho života.

 

Maroš 122