Miloš 114

Neviem presne aký to bol mesiac. Bola zima a na večernej skupine vážna debata a otázka od Katky: „čo by ste povedali na to, ekby sme išli v lete na dovolenku k moru?“ Tak to sa strhla debata plná emócií, ale všetko bolo vo fáze „akože“, tak sa to stoplo a bolo ticho. Kde to zrazu Jún a skupina. To už bola úplne iná debata. Katka prišla s návrhom, že ideme na dovolenku. Do Chorvátska. Dátum vtedy a vtedy. Prišla dlho očakávaná chvíľa. Všetci už v hlave spriadame plány. Ďeň D. Balíme veci a psychicky sa pripravujeme na dlhú cestu autobusom. Oschod je s Levíc. Prišli sme, nasadli a vyrazili.

16 hodín sme sa mordovali a poniektorí prvý krát zočili more. Hneď prvý kontakt bol trocha zmätený, pretože nás vyložili na autobusovej zastávke a starajte sa sami. Ale keďže tam sú asi všetci jedná veľká rodina, tak to nebol problém. Pán Kovačík si nás prebrala ubytoval nás. Neišlo to hladko, museli sme počkať, kým odíde bývalý turnus a tak sme šli hneď k moru.  Slnko, pláž, ježkovia a slaná voda. Všetko ako na správnej dovolenke. Na večer sme sa ubytovali. Apartmány boli v celku exkluzívne. Dali sme si niečo pod zub a dohodli sme sa, ako asi celá dovolenka bude vyzerať, čo sa režimu týka. Odpoveď more, more a more  a sme tu, lebo vieme, čo chceme. Tak to aj fungovalo. Počasie nám síce nie vždy prialo, ale keď sme zvolili pozitívny nadhľad, tak čo sme spravili, mali sme vlastne pár dní celú pláž iba pre seba. Každý deň sme boli vo vode. Keď nebol zrovna čas na kúpanie a Štefanovi sme povedali, že aj v mori sú ryby, odhodlal sa kúpiť nám udičky a čas sme strávili rybárčením. Niektorým ale chladnejšia voda nevadila a more si užívali. Keď už aj rybárčenia bolo dosť, našli sme si ihrisko a stretli sme sa pár poobedí na futbale. Domáci tam taký manšaft asi nevisia často, mali sme preto aj nejakých divákov. Po futbale nasledovalo vždy more a potom väčšinou večera a vďaka Martinovi aj nejaký ten film. Potom sa šlo spať. Ja osobne som so spánkom nemal absolútne žiadne problémy. Dni sme teda mali bezstarostné, dovolenkové. Bol síce aj deň, keď sme potrebovali pripomenúť kto a kde vlatne sme, ale myslím, že všetci to pochopili správne a dovolenku sme si nejako nedali pokaziť. Keďže Katka a Štefan nmali asi pocit, že sme boli veľmi slušní a normálni a nechceli aby celé naše Chorvátsko bolo iba o slanej vode, nejedlých rybách a zmrzline, vymysleli si pre nás prekvapenie. Bol to rafting. Paráda. Na to sme sa všetci strašne tešili. Al keď adrenalín to nebol až taký, aký si každý feťák predstaví a po akom naša skazená duša zakaždým prahne, zážitok to bol perfektný. Chvíľami sme mali aj možnosť vžiť sa do postavy Winetoua, keď sme do rieky skákali z tej istej skaly a kedysi on. Dovolenka teda so všetkým, čo k tomu patrí. Posledné dva dni bolo počasie perfektné. Aj v deň rozlúčkový. To sme sa pobalili, celý deň hliveli pri mori. Potom nás čakala ešte dlhá, strastiplná cesta domov a konečne znovu Pahorok. Hneď farma, pštrosy, domov, sladký domov. Ostala v nás krásna spomienka na zážitok, ktorý nečakal asi nikto, keď do resocu nastupoval. Resoc je teda najlepšie, čo nás stretnúť mohlo po všetkých smeroch. Ďakujem.

Miloš 114