Matej 94

Keď nám Katka hovorila pred pár mesiacmi o dovolenke pri mori, zdalo sa to neuveriteľné. Bežalo v nás vtedy veľa pocitov a vecí, čo by sme chceli povedať, ale mali sme hovoriť o tom, prečo nie, prečo tam ne ísť. Ale keď hovorilo, že prečo nie, každý si povedal, čo si myslí, že by ho ohrozilo, čo by bolo pre neho ťažké. Za seba keď mám povedať som aj zabudol, že sme sa bavili o dovolenke. Na skupine si chceli chalani nahlásiť vychádzky a vtedy do toho vstúpila Katka so Štefanom. Všetkých zaskočili a určite aj prekvapili tým, že za 5 dní odchádzame do Chorvátska. Nastalo nekonečne dlhých 5 dní.

Niektorí mali problém so spánkom a aj po nociach sa vytešovali. Chystali sme si veci a zopár z nás sa zbalilo hneď na začiatku týždňa. V Piatok sme ešte zbehli na farmu, dobalili, kto čo z nás potreboval a Mišo nám napiekol perfektné koláče na cestu. Poobede sme odišli do Levíc a čakali sme na autobus. Padali návrhy o luxusných autobusoch a o takých, čo ani svet nepočul, ale museli sme sa uspokojiť s klasickým dovolenkovým autobusom. Nasadli sme a cesta sa mohla začať. Niektorí z nás celú cestu prespali, iní nemohli ani oka zažmúriť. V autobuse sme mali zadarmo saunu, pretože šoféri boli ohľaduplní a nechceli nám pustiť vzduch. Všetci začali byť napätí a plní očakávania, keď sme uvideli more. Pomaly sme sa približovali  a dúfali sme, že nebudeme niekde v chatrčiach ako ľudia, čo sme videli po ceste. Milo nás prekvapilo, keď sme zbadali miesto nášho pobytu. Nemohli sme sa ihneď ubytovať a tak najbližší program bol jasný, more. Prezliekli sme sa a šup ho do mora. Perfektné pocity v nás bežali a všetci sme sa tešili a boli sme plní očakávania, čo bude ďalej. Ako sme sa ubytovali, dohodli sme sa, že program na celú dovolenku bude jednoznačný, more, more a more. Iný program bude závisieť od počasia, ktoré ako sme si všimli nevoňalo domácim, ani turistom. Ale nám to nevadilo, či už pršalo, alebo mrholilo. Občas sme boli atrakciou pre ostatných, lebo sme sa vytešovali z obrovských vĺn, ktoré nás pohádzali po brehu. Užívali sme si plnými dúškami ako to len išlo. Niektorí vylihovali na brehu, niektorí na nafukovačkách, iní sa hrali s loptičkami, niekto sa ponáral a užíval si tak more. Hneď prvý deň nám Katka povedala, že budeme mať aj prekvapenie a tak sme sa tešili. Keď nastal deň prekvapenia, dozvedeli sme sa, že ideme na rafting . Hneď nám bolo veselšie. Tešili sme sa a bolo to aj perfektné, zažiť to. Priezračná voda, niekde len pár metrov hlboká, kde bolo vidieť až na dno. Videli sme aj winetuovu skalu vysokú 50 metrov, kde voda poď ňou merala 28 metrov. Voda v rieke nebola taká teplá ako more, ale bola svieža a nás borcov neodradila od kúpania. Tak ako nám týždeň pred dovolenkou bežal pomaly, tak samotná dovolenka ubehla raz tak rýchlo. Ani sme sa nenazdali a bol tu posledný deň a boli sme radi, že sme ho celý strávili pri mori, že nás nevyhnalo počasie. Vonku som sa veľakrát niekam chystal, ale pre mňa bolo vždy prvoradé nafetovať sa. Teraz vidím o čom je život, že sa dá žiť aj bez drog, zabaviť sa s kamarátmi, ale ich som nikdy nemal, alebo nechcel mať. Som veľmi vďačný, že som mohol byť na dovolenke a najviac sa chcem poďakovať Katke so Štefanom, že sa vôbec do niečoho takého pustili a zrealizovali. Tak isto všetkým, čo nám prispeli, ďakujeme.

Matej 94