Mišo 96

Bol som rád, že som pri mori. Prvýkrát som bol, keď mi bolo 12 a nepamätám si veľa. Teraz som to vnímal ináč. Tak, nejako, cez seba. Vnímal som ľudí a snažil som sa pochopiť ich spôsob života, lebo každý národ má svoje správanie a mentalitu. A v Chorvátsku každý „Nema problema“. A tak som sa dozvedel časom tam stráveným, že je to tak asi preto, lebo ľudia si tam vážia život, majú úplne iné hodnoty, tešia sa, užívajú si. .. Pamätajú si, akú cenu má sloboda a kľud, lebo zažili vojny a veľmi drsné obdobia. A tak s ničím nemá problém, lebo zajtra vie, že nemusí mať nič, ani problém.

  A toto možno chýba aj mne. Cítim, že chcem mať vo svojom živote na 1. Mieste v hodnotovom rebríčku ten pokoj, to ticho v hlave, tú spokojnosť a zmiernenosť, ale ten feťák vo mne mi niekedy stúpa na krk a nedá mi dýchať. Potom sa otáčam k mojim snom, alebo sa mi zdajú nezmyselné a ťažké, zložité, nedosiahnuteľné a blbé. A tým pádom, že strácam sny strácam to, čo ma ťahá vopred. Potom nastane panika s hystériou, strach a všetko mi nahráva do toho, že to všetko nemá umysel a treba sa vrátiť späť k tomu, čo poznám – k fetovaniu. Ale vtedy si to takto priamo neuvedomujem, keď tým prechádzam. Vtedy vnímam skôr to, že aj slnko stráca jasnosť a farby blednú. Je mi tak blbo. Tak chladno. Neisto. Bojím sa, lebo svet je veľmi veľký a ja som strašne malý. Padá mi na hlavu. A v takých situáciách cítim ten hriech, tú škodu, ktorú som si spôsobil tým, že som sa zaplietol s drogami. Chcel by som vrátiť čas kúsok späť. Ešte mi riadny čas bude trvať správne zapasovať tento dielik do puzzle môjho života, ktoré som začal skladať. Ale keď zapasujem a správne zapadne tam kam má, viem, že budem šťastný. Raz určite.

 

Mišo 96