Beseda v Žemberovciach

Ráno nám Katka povedala, že pôjdeme s Mišom na besedu. Takže sme sa ráno vybrali na farmu, aby mal náš statok čo jesť a doobeda sme sa prezliekli a vybrali sme sa Štefan, Katka, Matej a Mišo na besedu do Žemberoviec. Nikto z nás nevedel aké to bude. Z vysokoškolákov to boli ľudia ešte mladší od nás.
Zo začiatku to so mnou a s Mišom nevyzeralo moc dobre. Začali rozprávať Štefan s Katkou a myslím, že aj oni pochopili, že sa rozprávame na rovinu tak z nás opadla nervozita.

Mali sme dobrý pocit, že aj medzi nimi boli ľudia, čo ich zaujímal náš život s fetom, ale aj bez fetu. Veľa otázok bolo smerovaných nikam, ale podľa toho bola aj odpoveď. Rozprávali nám aj veci, ktoré sa dobre počúvali, takže sme nesmeli zabúdať, že sme v resoce a nie v siedmom nebi.
My, čo sme zastupovali našu komunitu, sme boli prekvapení keď Mišo rozprával. Bol na besede prvý krát a rozprával o svojom živote veľa úprimných vecí, čím zaskočil aj prítomných besedujúcich. Bola to aj iná beseda, lebo tak, ako aj doma, sem zvyknutí na kruh ľudí, tak bolo fajn, že to nebolo ako v škole za lavicami, ale sadli sme si do kruhu. Do kruhu ľudí, ktorých možno naše rozprávanie zaujalo a zobrali si nejaké veci a našli sa aj takí ktorých to evidentne nezaujímalo a pretrpeli si čas s nami. No čo už, dúfam, že nepôjdu raz takto rozprávať o svojom živote a o svojom dne.

 

Matej 94