Detva

Dnes, 4. 12.2008 sa Štefan opýtal Mareka či zvládne besedu. Bolo cítiť, že má z toho  obavu a chcel sa z toho všelijako vykrútiť, ale nepomohlo mu to. Takže do Detvy sme sa vybrali Štefan, Matej a Marek. Pre Mareka to bola prvá beseda, takže som aj chápal jeho obavy. Ja som bol dovtedy iba raz, ale predsa som mal tú prvú za sebou. Cesta bola dobrá, bola sranda a dobre sme sa zasmiali a občas aj ponadávali na cestu, na rodičov a podobne. Po ceste sme sa dozvedeli, že sme tam mali byť už pred hodinou, že nás už zháňali.

Privítali nás a zaviedli do kancelárie. Boli sme tam len chvíľu, ale Marek od nervozity absolvoval záchod niekoľko krát. Nakoniec sa začala hodina a učiteľka nás uviedla do triedy a s dlhým predslovom nám zobrala zopár minút z nášho času, čo neskôr Marek považoval za dobré, lebo sme o stihli povedať o sebe len v krátkosti. V prvej triede nemali moc veľký záujem a čo ma mrzelo, že sme robili besedu pre siedme ročníky a poniektorých to otravovalo a vôbec nezaujímalo. No čo už, ako sa hovorí, ak len jeden počúval, tak sme splnili účel. Po prestávke sme išli do ďalšej triedy a tam mala tak isto učiteľka predslov, ktorý kombinovala s hlasitým upozorňovaním žiakov. Tam sme mali lepší pocit, lebo sa začali zapájať žiaci. Aj keď niektoré z otázok Štefan zahovoril spoločensky prijateľnou odpoveďou. Zaujímali sa o všetko, aj o nás, aj o tom ako teraz žijeme. Tam sme zase skončili o niečo skôr a učiteľka nás zobrala na obed, za čo sme boli vďačný, lebo bol perfektný.
Pobrali sme sa domov s dobrým pocitom, že niekoho zaujímalo ako sme žili a čomu by sa mali vyvarovať.

Matej 94