Pracovky

Ktosi kedysi povedal, že práca šľachtí. Tu to platí stopercentne. Na Pahorku sa pracuje nie veľa, nie málo, sem – tam tvrdo, sem- tam poľahky, povedal by som, že tak akurát.
Chodíme robiť na farmu, čomu je za účel naša sebestačnosť, v určitom smere – mäso. Keďže všetci radi jeme a sem - tam nám to aj myslí, dokážeme si dať dokopy, že keď nebudem tie pštrosíky, zajace, kačky a sliepky a čo ešte... kŕmiť každý deň a oni sa bohužiaľ sami nenakŕmia, nenakŕmime sa ani my. Sem – tam to lezie na nervy, nie každý má rád zvieratá, ale myslím, že táto nevadí extrémne nikomu z nás.

A čo sa týka ostatných prác na farme, tie len zveľaďujú a skrášľujú naše žitie tu, takže sme všetci radi, keď na farme dačo môžeme porobiť. Niekedy by sme toho zniesli aj viac. Roboty je tam vždy dosť. Občas treba vytrhať burinu a občas sa treba zoceliť pri lopate a krompáči. Nechcem tým ale povedať, že sme iba makali. Ani malta, murovanie, zváračka a karbobrúska, nám nie sú cudzie. Človek sa tu môže veľa naučiť, hlavne asi naučiť „robiť“.
Ako som už spomínal, snažíme sa farmu zveľaďovať, k tomu ale treba materiál, drevo je vďačný materiál a my preto chodíme pracovať aj do Pukanca na pílu. Tam je to viac taký tréning ako zasa budeme robiť vonku, také normálne, obyčajné zamestnanie. Síce si tam hlavu veľmi nenamáhame, dokonale si ale môžeme nacvičiť pomer zamestnanec – zamestnávateľ, naučíme sa aj to, že keď niečo sľúbime, myslím tým nejaký výkon, tak aj dodržíme slovo. Mám taký pocit, že majiteľ píli môže byť chvíľami rád, a to nás teraz všetkých chválim, lebo ak porovnám naše výkony s výkonmi jeho zamestnancov, je to nezanedbateľná hodnota.
Celkovo si myslím, že na to, že väčšina z nás prišla rovno z ulice alebo spod sukne mamy sa do seba, až na občasné výkyvy, nebojíme zaťať a práca ako taká nás ustavične šľachtí.

Miloš 114