Naše názory

Pštrosy liečia narkomanov. Mladých chlapcov liečia pštrosy od závislosti na drogách. Pštrosy pomáhajú liečiť závislosť. Pštrosy a práca lieči narkomanov ...
Som závislák. Mám 22 rokov a som tu pomaly dva roky. A po týchto nadpisoch na novinách a článkoch si veľa krát pomyslím, že veď kúpim si pštrosa, malú záhradku a budem vyliečený, lebo pštros ma vylieči. Neviem, čo si o nás ľudia musia myslieť, ale ja keď si prečítam niečo také, tak mi automaticky napadne, že je to nejaká nová metóda liečenia a je to zaujímavé, že pštrosy dokážu liečiť.

Ale to je úplná ..... hlúposť.
Nemáme žiadne terapeutické stretnutia ani sedenia s pštrosmi, ani s nimi nespávame aby na nás nejako pôsobili svojou „schopnosťou liečiť“. Je to blbosť. Ja to viem. Za tie dva roky mi pštrosy ako také nepomohli so závislosťou pohnúť ani o krok. Pomohli mi vo veľa iných veciach, ale nie tým, že sú to akurát pštrosy. Naučil som sa byť zodpovedný tým, že sú to zvieratá, treba ich nakŕmiť či je piatok, či je sviatok. Naučil som sa premáhať, lebo som alergický na perie a naučil som sa pri nich robiť. Veď pštrosom treba podstieľať, čistiť výbehy, kopať jamy na nové výbehy, murovať stĺpy, osádzať zábrany, sečkovať seno na zimu, kosiť trávu a jednoducho robiť. Pštrosy sú vlastne prostriedok na prácu, na zamestnanie nás závislákov, aby sme sa naučili robiť a byť zodpovedný za to, čo máme. Tak isto by to bolo keby sme chovali kone, ryby alebo slony. Nie je to v tom žiadny zázrak prírody, ani magická sila pštrosov. A takisto nás ani práca nelieči. Závislosť je nevyliečiteľná a nesieme si ju so sebou celý život.
Keby práca liečila, zriadili by sa pracovné lágre, nejaké kameňolomy a ryžové polia, kde by sme dreli od nemlátom do nemlátom a hurá som vyliečený.
Kúpim si pštrosa, zriadim pracovný láger a hotovo. Problém je vyriešený. No nie je to smiešne? Je pravda, že práca šľachtí, práca živí, práca pomáha zabudnúť ... ale nelieči závislosť. Veď to by bolo jednoduché – nebaví Ťa fetovať? Si už v koncoch? Nevieš ako ďalej? Kúp si pštrosa, začni robiť a je to preč. Si vyliečený a potom môžeš zas chvíľu fetovať a keď Ťa to zas prestane baviť, tak zas si kúp pštrosa a začni robiť. Nie?
A tá pravda, že prečo sa učíme pracovať a byť zodpovedný je o tom, že ja ako feťák, som nikdy nebol naučený robiť a starať sa o seba. Vedel som si len šľahnúť a zas zohnať ďalšie, a zas si šľahnúť. Dokola to isté. Klamal som, kradol, podvádzal, fetoval, využíval ľudí okolo. A to, že pštrosy a že práca – to je to, že zodpovednosť a vedieť sa o seba postarať ako normálny človek.
Zarobiť si, byť sám sebou, žiť, mať svoje hniezdočko, nie feťácki brloh, mať priateľov, rodinu, budúcnosť, radosť zo seba, mať sa rád. Mať pokoj na duši. Lebo vo fete každý hľadá to, čo mu chýba a fet tým, že vyvoláva všelijaké umelé stavy, dáva pocítiť, že som šťastný. A to je to čo ľuďom chýba. To čo chýbalo mne. Lebo keď sa pozriem okolo seba, na ľudí, tak každý kto je šťastný a spokojný aspoň trochu s tým čo má, nepotrebuje fetovať. Ja som nebol spokojný s ničím. S rodinou, so životom, so sebou, neznášal som všetko. Bol som chodiaca nespokojnosť. A teraz, keď cítim seba a vidím veci ináč ako som sa na ne díval celý doterajší život, necítim potrebu ísť a dať si, lebo som spokojný. A aj keď mi vtom pomohli pštrosy a práca, neznamená to, že nás pštrosy a práca lieči a že sú v tom nejaké čary.
To kúzelné v tom, že ako sa človek dokáže pozerať na veci, riešiť ich, či chce a či sa chce zmeniť.

Mišo 96